Box. Tvrdá práca a drina.

Box.Tvrdá práca a drina. Keď prehrá jeden z bratov v ringu,tvrdia,že prehrali obaja.Prečo? Pretože, keď jeden z nich boxuje dnu v ringu ,druhý stojí pri lanách a prežíva to spolu s ním. Taká je cesta bratov,cesta, ktorú si vybrali, cesta boxera. A že to nie je ľahké vie každý, kto si skúsil robiť vrcholovo akýkoĺvek šport. O kom je reč? Celý svet pozná bratov Kličkovcov. My si však predstavíme dvoch bratov z Čiech ,ktorí sú síce ešte len v školskom veku ,ale rozhodne toho majú už dosť za sebou.

František Fandor Bradáč a a Antonín Tony Bradáč to sú mená bratov, ktorí sa upísali boxu a idú si za svojím cieľom. Pýtame sa , aký je to cieľ? Ich snom je okúsiť olympiádu a reprezentovať v boxe. Robia preto všetko čo je potrebné.Hlavne tréning.Trénujú 3-5x týždenne. Keď sa blíži súťaž aj 6 x týždenne, prčom niekedy absolvujú aj tri tréningy denne. Takže drina a pot.

František boxuje celkom 5 rokov, za tú dobu si môžeme spomenúť úspechy ako:

-štvornásobný majster Českej republiky, na domácej pôde odboxoval takmer 50 zápasov bez porážky,víťaz niekoľkých medzinárodných turnajov, účastník majstrovstiev Európy a sveta,člen reprezentácie.

Antonín boxuje 4 roky:

-dvojnásobný majster Čiech, raz vicemajster, Čiech, víťaz niekoľkých medzinárodných turnajov.Odboxoval na domácej pôde 35 zápasov , iba v jednom prípade z porážkou,člen národného reprezentačného týmu.

Kto sa skrýva za úspechmi? Ako vravia chlapci sú to ich tréneri, sparingpartneri medzi ktorých patria tréneri Bedřich Doležal,Miroslav Jandourek, reprezentačný tréneri Pavel Duda,Petr Sušil, Martin Svoboda. Nie je to ale všetko, poďakovanie patrí aj Jakubovi Chval,Martinovi Kŕelinovi, či sparringom Martin Stehlík, Jan Meiszner.Obaja trénujú hlavne v box clube Jičín.

Ako obaja chlapci tvrdia najväčšiou oporou im je však TÁTA František Bradáč a bratia navzájom.

Na otázku čo by chceli odkázať svojím rovesníkom odpovedali:

František: “Kdybych měl něco vzkázat mládeží ve svem věku tak ať sportují ať dělají jaky koliv sport i když box je nejlepším sportem alespoň me otevřel dveře ven projel sem snim snad 10 státu a získal spoustu přátel a skusenosti do života, pokud bych mohl ještě touto cestou někomu poděkovat tak vám a hlavně mim sponzorům”

Antonín:”Kdyby Tonda měl někomu něco vzkázat tak je to co te nezabije to te posílí, jeho dík patří trenérům, bratrovi a především rodičům.”

My budeme chlapcom držať prsty , aby sa splnili ich sny.

Tibor Šimonič.